Príčinou najväčších škôd v maloobchode sú krádeže vlastných zamestnancov, konštatuje to štúdia Global Retail Theft Barometer, ktorá bola realizovaná v rokoch 2014 a 2015 v 24 krajinách. Participovalo na nej 203 obchodníkov s viac ako 113 000 prevádzkami a obratom 996,2 miliardy dolárov. Jedným z riešení závažného problému maloobchodníkov, ktoré ponúka slovenský Zákonník práce je hmotná zodpovednosť zamestnanca. „Náhrada škody spôsobenej zamestnancom však nie je automatická a okamžite sa rozlúčiť s kradnúcim zamestnancom nie je jednoduché“, konštatuje pre časopis Instore Ivana Brutenič, majiteľka personálnej konzultačnej spoločnosti EXACT RECRUITMENT.
Maloobchodníci využívajú rôzne metódy prevencie krádeží od preverovania referencií nastupujúcich zamestnancov a ich preškoľovania, zavádzania nových reportingových nástrojov a kontrolných metód vrátane nových kombinácií technických riešení. Krádežiam zamestnancov sa však stále nedarí zabrániť a podľa spomínanej štúdie tvoria priemerne 39% strát v maloobchode (krádeže z vonku tvoria 38% strát, administratívne krádeže 16%, krádeže zo strany dodávateľov 7%). Podľa maloobchodníkov zamestnanci kradnú najmä na predajných miestach, nasledujú krádeže zásob, napríklad zo skladov.
Hmotná zodpovednosť
Základnou podmienkou zodpovednosti zamestnanca je uzatvorenie písomnej dohody o hmotnej zodpovednosti. Zamestnanec ňou preberie zodpovednosť za zverené hodnoty ako je hotovosť, tovar, zásoby a podobne. Tieto hodnoty musia byť zároveň zúčtovateľné a zamestnanec by ich mal mať vo svojej dispozičnej právomoci.
Hmotnú zodpovednosť uplatňujeme v prípade, že vznikol schodok a zverená hodnota chýba (ak je napríklad tovar poškodený, je možné uplatniť všeobecnú zodpovednosť zamestnanca). Rozdiel je v tom, že pri zodpovednosti zamestnanca za schodok na zverených hodnotách, ktoré je povinný vyúčtovať platí prezumpcia viny zamestnanca. Je tak automaticky považovaný za vinného a povinný uhradiť celú skutočnú škodu (na rozdiel od všeobecnej zodpovednosti zamestnanca). Zamestnávateľ teda nie je v prípade takéhoto schodku povinný preukazovať zamestnancovo zavinenie.
V praxi sa často stretávame s formuláciou, že zamestnanec zodpovedá „aj za iné hodnoty, s ktorými bude pri výkone práce disponovať“. Ak sa chcete vyhnúť dohadovaniu na súde je vhodné určiť zverené hodnoty presne formou dodatkov k pôvodnej dohode o hmotnej zodpovednosti.
Povinnosť vykonať inventarizáciu
Inventarizácia sa musí vykonať pri uzatvorení dohody o hmotnej zodpovednosti, pri jej zániku, pri preradení zamestnanca na inú prácu alebo na iné pracovisko, pri jeho preložení a pri skončení pracovného pomeru. Je však nevyhnutné, aby zamestnanec požiadal o jej vykonanie. Ak sa tak nestane, zodpovedá za prípadný schodok zistený najbližšou inventarizáciou na jeho predchádzajúcom pracovisku. Pri spoločnej hmotnej zodpovednosti dokonca zamestnanec zodpovedá za schodok, ktorý vznikol v čase, kedy on na pracovisku vôbec nepôsobil (ak nepožiadal o inventarizáciu pri nástupe na nové pracovisko).
Zamestnávateľ môže vykonať inventarizáciu aj bez prítomnosti zamestnanca. Pre zamestnávateľovu ochranu je potrebné, aby inventúrne súpisy boli podpísané zodpovednou osobou, aby sa nestalo, že preukázanie inventarizácie bude považované za sporné.
Individuálne aj spoločne
Zamestnávateľ má možnosť uzavrieť dohodu o hmotnej zodpovednosti individuálne alebo spoločne s viacerými zamestnancami. Pri spoločnej zodpovednosti za schodok určí zamestnávateľ podiel náhrady podľa pomeru priemerných zárobkov zamestnancov, pričom zárobok vedúceho a jeho zástupcu sa započítava v dvojnásobnej sume. Skúma sa aj miera zavinenia jednotlivých zamestnancov. Zamestnanec sa môže zbaviť zodpovednosti celkom alebo sčasti v prípade, ak preukáže, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia.
Hmotnú zodpovednosť môžete vyžadovať
Zamestnávateľ si môže určiť ako požiadavku na výkon práce uzatvorenie dohody o hmotnej zodpovednosti. Ak zamestnanec takúto požiadavku nespĺňa, môže voči nemu uplatniť výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. d) bod 3 Zákonníka práce.
Dohoda o náhrade škody
Ak zamestnávateľ zistí schodok, nemá automaticky právo na náhradu škody od zamestnanca. Je potrebné písomné uzavretie dohody o náhrade škody, kde zamestnanec uzná, že škodu spôsobil a zaviaže sa, že škodu v presne určenej výške nahradí dohodnutým spôsobom. Osobitná písomná dohoda nie je potrebná, ak škoda bola už uhradená.
Aj v prípade dohody je potrebné dať si pozor na to, že je potrebné prerokovanie so zástupcami zamestnancov, s výnimkou škody nepresahujúcej 50 eur.
Existujú prípady, kedy zamestnanec neuzná škodu a nechce ju dobrovoľne uhradiť. V tomto prípade má zamestnávateľ jedinú možnosť, domáhať sa náhrady škody na súde.
Zánik dohody
Dohoda o hmotnej zodpovednosti zaniká dňom skončenia pracovného pomeru prípadne dňom odstúpenia od tejto dohody. V prípade neplatnej dohody o hmotnej zodpovednosti zodpovedá zamestnanec podľa ustanovení Zákonníka práce o všeobecnej zodpovednosti.
Okamžité skončenie pracovného pomeru
Zákonník práce rozlišuje dva stupne intenzity porušenia pracovnej disciplíny, a to menej závažné a závažné porušenie pracovnej disciplíny. Zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer v prípade, ak ide o skutočne závažné porušenie pracovnej disciplíny, keď nie je možné od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca zamestnával až do uplynutia výpovednej doby.
Krádež je často zamestnávateľmi označená ako závažné porušenie pracovnej disciplíny. Stupeň závažnosti porušenia pracovnej disciplíny posudzuje zamestnávateľ v závislosti od konkrétnych okolností, za ktorých zamestnanec porušil pracovnú disciplínu. V prípade súdneho sporu však v konečnom dôsledku rozhodne o závažnosti porušenia pracovnej disciplíny len súd. A takáto forma prepustenia môže vyjsť zamestnávateľa draho. Preto pred každým okamžitým skončením pracovného pomeru odporúčame riešiť konkrétny prípad s právnikom.