Postarajme sa o svoje kariérne šťastie. Nikto to za nás neurobí.
S kariérnou poradkyňou Ivanou Brutenič sme prebrali tajomstvá úspešných pohovorov. Máte po materskej malú dušičku a zdá sa vám, že zaujímavé ponuky sú pre bezdetné? Možno potrebujete niekoho, kto vám pripomenie, čo všetko ešte môžete ponúknuť. „Pracujte na svojom nastavení. Ako vnímate samu seba, tak vás bude vnímať aj ten, ktorý by sa mohol stať vaším šéfom,“ hovorí Ivana.
Ivana Brutenič je majiteľkou personálno-poradenskej spoločnosti Exact Recruitment. Viac ako desať rokov sa venuje kariérnemu koučingu a poradenstvu. Školí personalistov, mentoruje začínajúce podnikateľky. Dve z jej mentees získali druhé a tretie miesto v súťaži Začínajúca podnikateľka Slovenska. Zo všetkého najskôr je však mamou takmer dvojročného Marcelka. „Je pre mňa najväčším učiteľom života.“ Jej srdcovou záležitosťou sú mamy, ktoré sa vracajú do práce po rokoch alebo chcú pracovať popri rodičovskej dovolenke. „Pomáham im nájsť si prácu, do ktorej nebudú chodiť len preto, že musia, ale takú, ktorá by ich skutočne napĺňala. Aby chodili domov nabité energiou,“ vysveľuje.
Jednou z najväčších madamovských tém je tá, či môžeme mať všetko. Šplhať sa hore, tvoriť, doťahovať projekty dokonca, byť k dispozícii – a byť dostatočne výhrevným „kozubom“ na druhej strane. Kariéra versus família.
Je to večná otázka. Zároveň je zaujímavé, že sa podobné otázky nikto neopýta muža. Známi muži nie sú bombardovaní večnými otázkami. „Teraz máte dieťa. Nemáte zrazu pocit, že je po kariére?“ alebo „Ako byť úspešný v práci, mať vyleštenú celú domácnosť, obliekať sa podľa najnovšej módy a naučiť dieťa hovoriť troma svetovými jazykmi?“ Mamy su pod veľkým tlakom. Tie pracujúce počúvajú, že sa deťom nedostatočne venujú, že im utekajú najlepšie roky detského života. Mamičkám v domácnosti naopak nikto neverí, že môžu byť až také unavené, keď iné mamy pri výchove detí ešte aj pracujú a oni nerobia nič (!). Sú to vety, ktoré sa každej mamy hlboko dotýkajú a dokážu potom bolieť aj roky. Čo tak nechať každú matku, nech so svojím životom naloží najlepšie ako vie? Pokiaľ ide o mňa, naučila som sa odpoveď na to, či robím dobre, hľadať v sebe samej a v očiach nášho syna. Ak je v nich radosť, je to dobré. Hoci sa ma poznámky „užívaj si ho teraz, robota počká“ alebo „ja by som nerobila popri materskej, nie je to správne,“ dotýkajú, pripúšťam si ich čoraz menej. Spokojné mamy majú spokojné deti. Nie som typ, ktorý by vedel byť tri roky na materskej dovolenke. Nezvykla som syna kočíkovať dlhé hodiny. Keď zaspal, sadala som za počítač a pustila sa do budovania svojho sna. Počas materskej dovolenky som spustila novú osobnú webstránku, začala som sa intenzívnejšie venovať lektorovaniu (lebo práve to umožňovalo zladiť synove potreby aj moju prácu), rozšírila som firmu o ďalších kolegov. Ale. Odkedy som mama, buď som so svojím synom, alebo pracujem. Preto si oveľa dôslednejšie vyberám projekty a klientov, naučila som sa delegovať. Venujem sa hlavne aktivitám, ktoré mi robia radosť a viem, že náš syn zo mňa urobil lepšieho človeka.
Tak sa teda do tej práce po roku, dvoch či piatich vrátime. Chvíľku predstierame, že hoci tu bola tá epizódka s bruškom, stále sme tie isté, dravé, sústredené bytosti, ktoré môžu, vládzu, stíhajú. No býva to dosť vyčerpávajúce…
Jedna múdra manažérka mi, ešte ako tehotnej, povedala: „Toto nezvládneš sama.“ A mala pravdu. Nebudem tvrdiť, že pracovať s malým dieťaťom je jednoduché. Toto rozhodnutie sa dotýka nielen mňa, ale aj celej mojej rodiny. Mimochodom, neviem koľkokrát by som musela povedať slovo ďakujem svojej vlastnej rodine, za to ako ma podporuje. Mám obrovské šťastie. Dokonca sa s vervou pustili aj do takých „noviniek“ ako je bezplienkovanie, či znakovanie pre bábätká:)
Je zbytočné pýtať sa ako veľmi pracujúce mamy podporuje štát?
Žiaľ naša legislatíva ani spoločnosť nie je nastavená na pracujúce matky s malými deťmi. Hoci v zahraničí je štandardom žena, ktorá sa po pár týždňoch vracia do práce na plný úväzok, na Slovensku je skôr výnimka. Z mojich konzultácií so ženami vidím, že stále prevláda názor, že úlohou ženy je primárne postarať sa o domácnosť a popri tom sa môže „zabaviť“ prácou, ktorá je skôr braná ako hobby, bez ohľadu na to, koľko dokáže zarobiť. Čo má ale robiť žena, ktorú život len pre dieťa nenapĺňa? Podľa môjho názoru je úlohou každého človeka žiť tak, aby bol spokojný a šťastný. Nikto to za nás neurobí. Preto je na ženách, aby sa postarali o svoje šťastie. Čakať, kým deti vyrastú, samozrejme, môžete, ale len v prípade, že ste tak spokojná. Buďte doma presne toľko, koľko je podľa vás pre vaše deti potrebné. Pracujem aj so ženami, ktoré sa vracajú po niekoľkých kumulovaných materských, ktoré boli najlepším časom v ich živote a to je skvelé.
Úplne úprimne. Je trojročná či nebodaj viacročná dovolenka s dieťaťom luxus? Sú tieto vzdelané ženy „brzdou pre ekonomiku,“ bremenom, ktoré vyštudovalo a nevracia späť? Nevytvára hodnoty? A možno tie tri roky bezbolestne dobehnúť?
Videla som veľa žien, ktoré prichádzajú na pohovor s maličkou dušičkou, pretože posledné tri roky boli na „dovolenke“ a majú pocit, že nemajú čo ponúknuť. Veľmi ma to mrzelo a preto s nimi pracujem na tom, aby vedeli, aké sú ich kvality, čo ako matky získali a hovoríme aj o tom, ako na pohovore presvedčia druhú stranu, že že nebudú stále na OČR-ke. Súhlasím s tým, že tri roky mimo pracovnú realitu, hlavne v týchto dynamických časoch, je veľa. Ženy pracujúce v odvetviach, kde sa legislatíva a podmienky často menia, nemajú inú možnosť, ako sledovať zmeny na materskej, kvalitne sa doškoliť po nej alebo zmeniť oblasť pôsobenia.
Ktoré sú to?
Právničky, účtovníčky, analytičky, personalistky, obchodníčky či manažérky. Ženy v riadiacich pozíciách sa spravidla vracajú po pár mesiacoch, ale z mojej skúsenosti to nie je preto, že musia. Oni nielen chcú, ale sa aj tešia do kolektívu. Radšej sa však zhovárajme o ženách, ktoré nevidia svoje kvality a myslia si, že po materskej dovolenke nemajú na zaujímavú prácu právo! Existujú aj profesie, kde sa môžete po troch rokoch vrátiť a nič zásadné sa nezmení. V rámci mojich kurzov vidím, že takmer žiadna z mojich klientiek sa nechce po MD vrátiť do práce, z ktorej odišla. Často hľadajú úplne iný odbor, prípadne sa zamestnajú na nižších pozíciách než z ktorých odišli. Preto tvrdím, že ani trojročná materská dovolenka nemusí byť prekážkou, ak si je žena istá svojimi kvalitami a vie „sa predať“ na pohovore. Nemyslím si, že trojročná materská sa nedá dobehnúť. Všetko je o nastavení ženy. Ako sa vníma ona sama, tak ju bude vnímať aj okolie.
Povedzme si úprimne, baby talk, stereotyp, zúžený okruh známych, veľa internetu a málo človečiny, nám na sebavedomí nepridávajú.
Presvedčiť ženu po MD, že má svoje kvality je náročná úloha. Najčastejšie počúvam, „už si nič nepamätám“, „zabudla som jazyk“, „čo keď to nezvládnem“, „kolegovia ma tam už nechcú“. Pochyby sú obrovské a cíti ich aj budúci zamestnávateľ, ktorý automaticky pochybuje tiež. Zaujímavé je porovnanie s mojimi mužskými klientmi, ktorí sa vracajú z rodičovskej dovolenky. Nestretla som sa s tým, že by o sebe pochybovali. Vnímajú RD ako cennú skúsenosť. Tešia sa, ako toto všetko, čo získali, ponúknu novému zamestnávateľovi. Obdivujem to sebavedomie a robím všetko preto, aby ho moje klientky získali tiež.
Tak teda konkrétne. Čím si tie pohovory kazíme? Prečo sa nevieme predať?
Ženy sa najčastejšie pýtajú, či uviesť do životopisu MD alebo nie. Pre zamestnávateľa však toto nie je najpodstatnejšia otázka. Zaujíma ho hlavne, či má žena o dieťa postarané v prípade choroby a nebude v práci často chýbať. Pokiaľ ide o prácu v dynamických odvetviach, ho bude zaujímať aj to, či počas materskej dovolenky sledovala trendy a zmeny legislatívy. Práve odpovede na tieto otázky je vhodné dať do motivačného listu. Podľa mojich skúseností je lepšie uviesť rodičovskú dovolenku do životopisu. Vyhnete sa tým nepríjemnej situácii na pohovore, pretože zamestnávateľ to môže vnímať ako zavádzanie. Do životopisu patria aj informácie o ďalších aktivitách počas tej „dovolenky“, aj brigáda, podnikanie či jazykový kurz, aj občasná práca z domu pre zamestnávateľa, školenie alebo výpomoc známym v podnikaní. Klienti neradi počujú, že sa majú na pohovore „predávať“. Pravdou ale je, že pohovor vám vyhrajú nielen skúsenosti, jazykové a iné zručnosti, ale hlavne motivácia. Že máte o o pozíciu skutočný záujem a budete do práce chodiť rada, to je pre zamestnávateľa absolútne kľúčové. Väčšina firemných klientov si vyberie skôr menej skúseného uchádzača, ktorý skutočne chce ako skúseného uchádzača, ktorý ich o tom nepresvedčí. Keď ste na pohovore a pozícia sa vám páči, dajte to potenciálnemu zamestnávateľovi vedieť.
Veľa našich kamarátok po materskej začína s nežným, pekným biznisom. Pečú, varia, štrikujú, viažu kytice, zakladajú si súkromné škôlky. Je to trend alebo z núdze cnosť?
Mnohé ženy začínajú podnikať, lebo nenašli zamestnanie, ktoré im umožní skĺbiť prácu s rodinou a často sú úspešné. Silnou stránkou ženy podnikateľky je, že sa nevzdáva. Takéto ostré zákruty v kariére ženy nie sú vôbec výnimkou. Veľmi často riešime s klientkami otázky typu „chcem robiť niečo úplne iné“. Tu je najdôležitejšie zistiť, či chcú zmenu naozaj alebo skôr preto, lebo sa boja. Majú strach vrátiť sa alebo skutočne počas materskej zistili, že sa chcú úplne zmeniť kariéru? Potom prichádzajú za mnou kvôli mentoringu. „Viem čo chcem a čo teraz“.
Akým vetám sa na pohovore vyhnúť?
Takých by bolo:) Napríklad: Nestihla som si pozrieť vašu webstránku… Môžete mi pripomenúť, o čom je tá pozícia? Reagovala som totiž na veľa ponúk… Tieto informácie máte v životopise, prečo sa pýtate? Silné a slabé stránky? Nerozmýšľala som nad tým… Je mi to jedno, zoberiem akúkoľvek prácu… Tak ukážte, akú máte pre mňa ponuku? … Nemala som nijaké zásadné úspechy.
Jasné, dá sa, samozrejme, môžem (hoci absolútne netuším, AKO to urobím). Prečo máme taký veľký problém povedať nie? Nie na pohovoroch?
Je to hlavne ženský problém:) Dobrou správou je, že hovoriť nie sa dá naučiť. Odporúčam napríklad knihu Asertivne na stres svátečních chvil. Výborná nielen na Vianoce. Obe strany by mali na pohovore odkryť karty. Zamestnávatelia vedia a sú ochotní robiť ústupky, ak sa im uchádzačka páči a cítia jej motiváciu, takže „nie“ môže pomôcť vyjednať si lepšie podmienky. Okrem toho prekročiť občas svoju komfortnú zónu a povedať nie, je užitočné aj pre mozog. Ak robíme len to, čo ovládame na 100%, mohol by nám zlenivieť.
Otázka outfitu. Sú vyleštené topánok či umiernené doplnky naozaj až také dôležité? Alebo to preceňujeme?
Túto tému vieme s klientkou vyriešiť za pár minút, ale je veľmi dôležitá. Nedokážem spočítať, koľkokrát zle podané, či prekrížené ruky alebo nevhodné oblečenie pripravili o miesto šikovnú ženu. V skratke. Nie je vhodné obliecť si nič, čo by si dali na rande:) Nevhodné sú holé ramená, prehnané líčenie, hlboký výstrih, či krátka sukňa.
Aj teraz si môžete vyberať. Dobré, čo? Tu je pár tipov.
- Zanalyzujte vaše silné a slabé stránky. Nie preto, aby ste vedeli, čo povedať na pohovore. Vynechajte vágne informácie ako: som tvrdohlavá a príliš puntičkárska. Naozaj sa zamyslite nad tým, ktoré činnosti vám robili v práci radosť a ktoré nie a ako to súviselo s vašou povahou. Nemáte rada administratívu, povedzte to. Na pozíciu s veľkou administratívnou záťažou vás zrejme nevyberú, ale na čo by to bolo dobré, keď by ste sa tam trápili.
- Definujte vašu prácu snov. Áno aj po materskej dovolenke si môžete vyberať. Hlavne, keď sa poriadne pripravíte. Rozmýšľajte a napíšte si, ktoré kritériá môže a ktoré musí pracovná ponuka mať, aby ste ju vzali. Ľahšie sa vám odmietnu ponuky, ktoré by vás nenapĺňali. Vyhnete sa tak prijatiu prvej ponuky len preto, že máte strach čakať na lepšiu.
- Vytvorte si stratégiu hľadania. Hľadanie práce je práca na plný úväzok. S malými deťmi je to náročné, čím viac sa však budete venovať príprave, tým lepšiu prácu si nájdete a to bude mať priamy vplyv na vaše deti. Využite LinkedIn a Facebook, pracovné portály, komunitné stránky, materské centrá, školenia a kurzy. Akékoľvek miesto vám môže nečakane priniesť skvelú prácu.
- Neprestávajte. V priemere je potrebné rozoslať okolo 200 životopisov, aby ste sa zamestnali. Jednou z najčastejších chýb je, že klienti pošlú pár životopisov a pre neúspech prestanú a mesiace si dávajú prestávku. Keď ste sa rozhodli zamestnať, choďte do toho naplno. Vyhľadajte kariérneho kouča, ktorý vám poradí a skráti dobu hľadania minimálne o polovicu.
- Hľadajte cez známych. Až 70% pracovných ponúk sa nikdy nedostane na pracovné portály. Väčšina známych vám povie len „teraz o ničom neviem“. Preto je veľmi dôležité, že viete, (ak ste nevynechali bod číslo 1. a 2.) čo presne hľadáte a čím špecifickejšia bude vaša požiadavka, tým lepšia bude odozva známych.
- Pracujte so svojím sebavedomím. Keď vy sama nie ste presvedčená, že to čo ponúkate, je super, ťažko to bude vidieť budúci zamestnávateľ, či terajší zamestnávateľ, s ktorým idete vyjednávať o vašom návrate. Najprv si musíte byť istá sama sebou, takto vyjednáte nielen lepšie pracovné, ale aj platové podmienky.
Časopis Madam Eva 1/2016
Text: Soňa Košíková