Slovenka Zuzana Deščíková je našou prvou krajankou pracujúcou v INTERPOLe. Splnil sa jej kariérny sen a vďaka tvrdej práci teraz pomáha, aby bol svet bezpečnejším miestom. Ivane Brutenič prezradila viac aj o tom, ako vyzerá jej pracovný deň, prečo nemá doma televízor a aj to, že práca daktyloskopa nie je taká jednoduchá ako v kriminálkach CSI.
Prezraďte nám, ako ste sa stali prvou Slovenkou pracujúcou v medzinárodnej policajnej organizácii INTERPOL? Aká bola Vaša kariérna cesta?
Prvýkrát som navštívila Lyon, kde sídli Generálny Sekretariát INTERPOLu ako aj samotný INTERPOL v roku 2006. V tom čase som pracovala približne 4 mesiace na Kriminalistickom a Expertíznom ústave v Bratislave odkiaľ som bola vyslaná na Daktyloskopické Sympózium práve v INTERPOLe.
Mesto a hlavne organizácia ma uchvátili, bolo úžasné stretnúť sa s množstvom odborníkov v tejto oblasti, ale hlavne spoznať zaujímavých ľudí, ktorí ochotne zdieľali skúsenosti a dokázali motivovať svojim prístupom všetkých naokolo. V tom momente som asi prvýkrát mala pocit, že patrím do tejto “rodiny” expertov a raz budem patriť aj do rodiny INTERPOLu. Nemala som veľmi predstavu ako sa k tomu dopracujem, ale pocit, že tak to bude, som mala.
Keďže jednou z podmienok práce v INTERPOLe sú skúsenosti, v prípade daktyloskopa 5 rokov praxe v tejto oblasti, neostávalo mi nič len ich získať. Nasledujúcich 6 rokov som strávila na KEU PZ, s úžasnými kolegami, ktorí ma veľa naučili, zúčastňovala som sa konferencií a pracovných skupín. A samozrejme vzdelávala sa.
Stať sa znalcom v odbore daktyloskopia zapísaným v zozname znalcov, prekladateľov a tlmočníkov na Slovensku znamená: 3 roky prace pod dohľadom skúseného experta, všeobecná skúška z Kriminalistiky po 1.roku, špecializovaná skúška z daktyloskopie spojená s obhajobou znaleckého posudku a prace na zadanú tému po 2 rokoch a po 5 rokoch znalecká skúška organizovaná Ministerstvom Spravodlivosti.
Okrem toho prednášanie, sledovanie, testovanie a zavadzanie nových technik, spracovávanie úloh zadaných pracovnými skupinami a samozrejme každodenná práca na pridelených spisoch.
Kto alebo čo Vás ovplyvnilo najviac?
Množstvo ľudí ma ovplyvnilo a hlavne motivovalo. Moja bývala kolegyňa a vedúca Zuzka Némethová, ktorej obrovské znalosti daktyloskopie a neustávajúca chuť zlepšovať fungujúci systém, vzdelávať sa, spracovávať projekty a udržiavať vzťahy s odborníkmi po celom svete a popritom mat čas na rodinu a súkromný život mi ukázali, že všetko je možné.
Experti z forenznych inštitútov z Európy, ktorých celoživotné skúsenosti, motivácia, oddanosť tomuto remeslu a obrovský zmysel pre spravodlivosť, napriek prekážkam ma utvrdili v tom, že stáť si za svojimi princípmi a brať daktyloskopiu ako poslanie, nie len ako prácu, je to najdôležitejšie.
Za každým prípadom som vždy videla ľudí- obete, zločincov, policajtov pracujúcich na prípade. Výsledky môjho skúmania môžu ovplyvniť život – dostať človeka do väzenia. A to je veľká zodpovednosť.
Ako vyzerá Váš bežný pracovný deň?
Začína rannou kávou s kolegami :). Mať dobré vzťahy v tíme je pre mňa veľmi dôležité.
Nasleduje spracovanie odtlačkov prstov, ktoré k nám elektronicky prichádzajú z celého sveta. INTERPOL ma 190 členských krajín, a daktyloskopia je jednou zo základných policajných identifikačných technik vo väčšine z nich. Vyhodnocujeme kvalitu odtlačkov, porovnávame ich a vkladáme do nasej databázy.
Členské krajiny zasielajú odtlačky cudzincov ktorí páchajú trestne činy v ich krajine, odtlačky ich občanov ktorí páchajú trestné činy v zahraničí a stopy z miesta činu z neobjasnených prípadov. Komunikujeme s jednotlivými ústredňami, v rámci projektov vytvárame nástroje ktoré im umožnia efektívnejšie vymieňať odtlačky a iné dáta a prekonať pripadne technické problémy. Nasledujú pracovne mítingy, príprava prednášok a tréningov.
Takisto máme pohotovosti – to znamená týždeň na telefóne pre prípad, že sa vyskytne niečo súrne a treba urgentne spracovať odtlačky, v noci, či cez víkend.
Ak sa vyskytne neočakávaná udalosť, nešťastie alebo napr. útek z väzenia, členské krajiny požiadajú Generálny Sekretariát o vyslanie tímu – IRT- Incident Response Team. No a daktyloskop môže byt súčasťou tohto tímu.
Šesť rokov ste pracovali v Kriminalistickom a expertíznom ústave policajného zboru na Slovensku. Už tretí rok pracujete vo francúzskom Lyone, na Generálnom sekretariáte Interpolu. Ako by ste porovnali štýl práce v týchto dvoch krajinách?
Čo sa týka odtlačkov ako takých, v tom v podstate rozdiel nie je. Aj keď v Lyone všetko prichádza elektronicky, zatiaľ čo na KEU sme dostavali spisy najmä fyzicky.
Čo sa týka spôsobu práce, viac mi vyhovuje systém v INTERPOLe. Používame elektronické registrovanie príchodov a odchodov, v podstate je na mne kedy prídem do práce. Poskytuje mi to väčšiu slobodu. Samozrejme málokedy sa stáva, že po 8 hodinách odídem domov. Veľmi často je to po 9, 10, 11… Ale extra čas si môžem vybrať kedykoľvek formou voľna.
Komunikujem v angličtine a francúzštine. INTERPOL má 4 oficiálne pracovné jazyky – angličtinu, francúzštinu, španielčinu a arabčinu).
Študovali ste antropológiu na Univerzite Komenského. Ako spätne hodnotíte kvalitu štúdia a Vašu pripravenosť na súčasnú profesiu?
Štúdium na UK mi dalo veľmi veľa. Opäť som mala šťastie na úžasných ľudí, ktorých zanietenosť pre prácu mi dodávala energiu. Jeden semester som strávila ako Erasmus študent na Demokritovej univerzite v Komotinach v Grécku. Štúdium dermatoglyfiky v rámci antropológie na UK ma pripravilo na moju budúcu profesiu. Poznať biologickú podstatu a vývin papilárnych línií, rozumieť chémii a získať návyk na prácu v laboratóriu mi veľmi pomohlo neskôr v práci na KEU.
A nakoniec, náhoda chcela, že mnou vybraná temä diplomovej prace nebola dostupná a zostala mi téma “odtlačky uší”. No a to vyžadovalo spoluprácu s KEU, kde som sa nakoniec po skončení štúdia aj zamestnala.
Vo Vašej práci musíte neustále sledovať nové informácie a trendy. Ako sa vzdelávate?
Sledujem internet, som zaregistrovaná vo viacerých skupinách, ktoré zdieľajú skúsenosti s ostatnými odborníkmi v tejto oblasti. Profesionálne sociálne siete ako napríklad LinkedIn mi poskytujú priestor byt v kontakte s odborníkmi a byť in, čo sa týka noviniek a pripravovaných udalostí. Som členkou IEEE, čo mi pomáha sledovať oblasť biometrie z hľadiska technológii.
Existuje množstvo spoločnosti, webových stránok, odborných časopisov, ktoré sa venujú tejto oblasti. Mám šťastie na zamestnávateľa, ktorý do svojich zamestnancov investuje a poskytuje nám množstvo tréningov, e-learning a iných možností na odborne vzdelávanie v rôznych oblastiach.
Na ktorý úspech ste najviac hrdá a ktorý moment bol pre Vás v práci najkrajší?
Vždy, keď sa nám podarí identifikovať zločinca, ktorý uteká pred zákonom a pri tom používa cudziu identitu, pokračuje vo svojej činnosti v inej krajine, na inom kontinente a vďaka odtlačkom prstov zistíme jeho pravú totožnosť. Som hrdá, keď sa vďaka našej asistencii podarí krajine úspešne vymieňať odtlačky s inými krajinami. A najmä, keď sa pripravená misia podarí a umožní tak navrátenie páchateľov aj tých najhroznejších trestných činov pred súd a do väzenia.
Máte pri Vašej vážnej práci aj zábavné chvíle?
Zábavné chvíle v práci sú spojené s aktivitami, ktoré pre nás pripravuje zamestnávateľ – výlety, párty, karneval. Cestovanie a spoznávanie nových kultúr je neuveriteľný bonus v mojej práci. Možnosť spoznať podmienky, v ktorých pracujú kolegovia po celom svete, vidieť naživo s akými výzvami sa stretávajú, tráviť s nimi aj voľný čas, to je niečo čo si veľmi vážim.
Zábavné je aj vysvetľovať ľuďom, aj profesionálom, že práca daktyloskopa neznamená nahádzať dáta do počítača. Také jednoduché ako v CSI seriáloch to nie je – AFIS je úžasný nastroj, ktorý nám uľahčuje prácu, ale zrak experta a jeho skúsenosti sú to, čo rozhoduje.
Čo Vás na Vašej práci baví najviac?
Všetko :). Každodenné výzvy, možnosť identifikovať páchateľov a pomôcť tak kolegom v iných krajinách, pripraviť úspešný tréning, z ktorého si účastníci odnesú domov nové poznatky a inšpiráciu. Prispieť svojou troškou k tomu, aby bol tento svet bezpečnejším miestom.
Stáva sa Vám, že Vám práca nedá spávať? Ako to riešite?
Samozrejme. Ale snažím sa pristupovať k problémom jednoducho – ak sa s tým dá niečo spraviť, príď na to ako a sprav to. Ak riešenie nie je možné, nemá zmysel zaoberať sa tým a prichádzať tak o energiu, ktorú môžem použiť inde.
V mojej práci sa stretávam s informáciami, ktoré vedia vzbudiť dojem, že sme bezmocní, že kriminalita je všade naokolo, týka sa všetkých oblastí – životného prostredia, potravín, liekov, produktov, ktoré každodenne používame. Ono to tak aj často je.
Naučila som sa vnímať citlivejšie to, ako každý jeden z nás môže aj nevedomky podporovať organizovaný zločin, napríklad kúpou falošných výrobkov. Keď za každým takýmto výrobkom vidíte ľudí, ktorí sú obeťami obchodovania s ľuďmi, keď viete, že Vaše peniaze nejdú do vreciek, ale do oveľa väčších, organizovanejších, kde sa zlievajú s peniazmi získanými z predaja drog, prostitúcie, detskej pornografie, predaja zbraní a inej podobnej činnosti, nedovolí Vám to kúpiť takýto výrobok.
Keďže mám podobných správ v práci až nad hlavu, zrušila som u seba doma televízor. Vymenila som ho za klavír, ktorý mi pomáha relaxovať a vypnúť a občas aj športujem.
Ktoré 3 vlastnosti sú pre výkon Vášho povolania najdôležitejšie a prečo?
Zmysel pre detail, trpezlivosť a vnútorná vyrovnanosť.
Práca daktyloskopa samotná je veľmi zaujímavá, samozrejme k nej treba mat vzťah- je zameraná na detaily, človek prakticky cely čas pozerá na monitor a porovnáva čiary, bodky, ostrovčeky, miniatúrne detaily nachádzajúce sa na odtlačkoch prstov.
Treba byt trpezlivý a hlavne “vidieť”. Toto sa možno ťažko vysvetľuje, ale každý mozog spracováva informácie inak. Niekto vie na dvoch podobných obrázkoch nájsť odlišnosti prakticky okamžité, iný pri tom istom obrázku presedí hodiny.
No a tiež si treba uvedomovať, prečo a pre koho to všetko robíme. Uvedomovať si, aká zodpovedná je táto práca, aké nebezpečné je prehliadnuť detail, lebo je práca robená pod tlakom, prípadne sa nechať ovplyvniť informáciami, ktoré s našou prácou nesúvisia. Neustále byť v strehu a myslieť na to, že mozog nás môže občas „oklamať“.
Aký je Váš najbližší kariérny plán?
Rozšíriť si znalosti v oblasti biometrie a používaných technológii. Rozvinúť používanie daktyloskopie v rámci jednotlivých operácií a tréningov. Rozšíriť si jazykové schopnosti o španielčinu.
Aké povolanie by ste si vybrali, keby ste nerobili Vašu prácu? V akom inom povolaní by ste využili Vaše silné stránky?
Určite by to malo niečo spoločné s pomáhaním ľuďom, vzdelávaním, spravodlivosťou. Charitatívnej činnosti, budovaniu komunít, hľadaniu spôsobov ako pomôcť ľuďom vzájomne znovu komunikovať, to by bolo asi to, čomu by som sa venovala, keby som nepodľahla čaru daktyloskopie.