Ste majiteľkou personálnej agentúry a venujete sa kariérnemu poradenstvu. V čom spočíva vaša práca?
„Pomáham ľuďom, ktorí si hľadajú prácu. Pomáham im nájsť si takú, ktorá sa im bude páčiť, v ktorej budú dobrí, budú sa v nej cítiť príjemne a bude im sedieť aj s ohľadom na ich životný štýl.
Veľa ľudí si myslí, že sa nebudú vedieť uživiť tým, čo ich baví. Ja im ukážem, že sa to dá.“
Je rozdiel hľadať prácu pre muža a ženu?
„Je a veľmi veľký. Muži si zvyčajne viac veria. Nechcem to zovšeobecňovať, ale je pre nich oveľa jednoduchšie prezentovať sa na pohovore. So ženami treba oveľa viac a ťažšie pracovať na tom, aby vôbec vedeli povedať, v čom sú dobré.
Najmä tichšie a introvertnejšie typy žien sú v tomto veľmi znevýhodnené. Povedať, v čom je človek dobrý, si musia klienti natrénovať. Ženy oveľa viac ako muži.“
Čím je to spôsobené?
„Je to tým, že v každej fáze života môže mať žena pocit, že je na pracovnom trhu znevýhodnená.
Niekedy je to len jej pocit, no často to tak naozaj je. Keď je mladá, je pre zamestnávateľa príliš neskúsená. Potom prichádza do obdobia, kedy môže mať deti, čiže zamestnávateľ uvažuje nad touto eventualitou.
Potom má deti, vracia sa z materskej. Má chorľavé deti. A potom sú tu ženy, ktoré majú štyridsať a na pohovore im povedia, že už sú staré.
Po nepríjemných skúsenostiach môže byť žena rok, dva paralyzovaná a nejde na žiaden pohovor, pretože má pocit, že ju nikto nechce. Nemusí to byť pravda, mohli to byť len firmy, ktoré nevedia, ako sa vedie rozhovor, no ženu tento prístup veľmi ovplyvní a klesá jej sebavedomie.“
„Môj názor je, že áno. Keď príde žena na pohovor, na ktorom sa ukáže, že bola posledných päť rokov doma s deťmi a niekto jej to necitlivým spôsobom okomentuje, je to pre ňu horšie, akoby jej vôbec nezavolali.
Dôležite však je, aby v životopise uviedla všetko, čomu sa na materskej venovala.
Pomáhala manželovi vo firme, žiadala o eurofondy na obnovenie ihriska, absolvovala jazykové kurzy a podobne.
Materská dovolenka sa podobá na riadenie tímu. A preto žena získa zručnosti ako napríklad hľadanie win-win riešení, organizačné zručnosti, odolnosť voči stresu, flexibilita a podobne. Všetky tieto informácie sú relevantné, no ženám často prídu ako zbytočné. Nie sú.“
Aj napriek tomu, že zákon garantuje žene návrat na pôvodné pracovisko, realita je často iná. Ženu môže čakať preradenie na inú pozíciu, alebo sa možno ani nechce vrátiť do pôvodnej práce. Čo teda robiť, keď si žena po rodičovskej dovolenke hľadá úplne inú prácu?
„Väčšina žien, ktoré za mnou prichádzajú, sa do pôvodnej práce vrátiť nechcú. Ja im však odporúčam návrat. Ak sa majú kam vrátiť, nech to aspoň na istý čas urobia. Poznajú minimálne prácu a prostredie. Hoci sa ľudia mohli vymeniť a mnoho veci zmeniť, nie je to pre ne až také nové prostredie a začiatok pracovného procesu pre ne bude jednoduchší.
Ak to však nejde, potom treba začať hľadať s dostatočným predstihom. Dobré je riešiť to pol roka až rok vopred. Ak totiž začne hľadať prácu až po ukončení rodičovskej, hľadá šesť alebo deväť mesiacov a prichádzajú len negatívne odpovede, jej sebavedomie môže veľmi prudko klesať, s každým neúspešným pohovorom je to horšie a tým sa dostáva do začarovaného kruhu.
Je lepšie absolvovať menej pohovorov v dlhšom čase a len s tými firmami, ktorým nevadí, že sa žena vracia z rodičovskej dovolenky. Odporúčam pri hľadaní využívať aj interné zdroje. Osloviť priateľov, známych, bývalých kolegov, skupiny na sociálnych sieťach. Ženy sa toho často boja. Zdá sa im, že idú príliš s kožou na trh, no práve osobné kontakty sú často najlepšie.“
Mnoho žien si myslí, že jedinou možnosťou, ako sa zamestnať je začať podnikať. Aký je váš názor?
„Ja sama som na materskej podnikala, takže vidím nesporné výhody. No má to aj nevýhody, o ktorých treba hovoriť. S klientmi a klientkami vždy preberám to, prečo chcú začať podnikať. Ľudia si myslia, že budú časovo flexibilnejší. Treba si však na rovinu povedať, že podnikanie je často časovo oveľa náročnejšie ako bežné zamestnanie.
Ak chce naozaj rozbehnúť podnikanie, potom sa mu musí intenzívne venovať. Často po večeroch, po nociach. Podnikanie odporúčam ženám, ktorých motiváciou je vytvoriť hodnotu, niečo, čo chcú odovzdať svetu, niečo vybudovať. Ak klientka hľadá flexibilitu, odporúčam skôr pracovať ako freelancerka, ako živnostník alebo skombinovať niekoľko úväzkov a podobne.“
Aké sú najčastejšie chyby, ktoré ženy pri hľadaní práce robia?
„Asi najzákladnejšia je, že si nedajú dosť času na to, aby zistili, čo vlastne chcú robiť. Sú na trhu práce, hľadajú, ale nevedia čo.
Príde prvá ponuka a zoberú ju, aj keď nevedia, čo tá práca obnáša. Druhou častou chybou je, že sa nepripravia na pohovor.
Je to zvláštne, že aj dnes, v čase voľne dostupných informácii, si len päť minút pred pohovorom pozrú web stránku firmy. Dnes pritom firmy často na sociálnych sieťach informujú aj o internom živote firmy, ľahko sa dostaneme aj k informáciách o potenciálnom šéfovi.“
Ako by sa na pohovor mali pripraviť?
„Toto rozhodne netreba podceňovať. Je úplne v poriadku spýtať sa pri pozvaní na pohovor na to, koľko bude trvať, koľko ľudí na ňom bude a aké sú ich mená. Potom si o nich treba zistiť čo najviac informácií.
Dobré je zistiť si o projektoch firmy, jej úspechoch, aktivitách a podobne. Každá jedna zistená informácia ide len vo váš prospech. Keď človek venuje dostatok času príprave na pohovor, bude sa cítiť sebavedomejší, bude sa vedieť pýtať a bude partnerom pre rozhovor.“
Viete dať ešte nejaké odporúčanie, čo určite na pohovore robiť a nerobiť?
„Je dôležité mať pripravené, pokojne aj napísané veci, ktoré chcem celkom určite na pohovore odkomunikovať. Pohovor môžu viesť rôzne typy ľudí a môže mať rôznu štruktúru. Preto je podstatné, aby žena sama mala pripravené to, čo považuje za významné.
Päť možno aj desať vecí, ktoré kým nepovie, z pohovoru neodíde. A povie ich aj vtedy, keď sa na ne nikto nepýta. Zvyčajne sú to informácie o jej schopnostiach, silné stránky, o ktorých je presvedčená alebo aj motivácia, prečo chce vo firme pracovať.
Dobré je, ak je žena ochotná ukázať aj nejaký typ aktivity. Ak firma napríklad potrebuje excel na výbornej úrovni a žena má len priemerné zručnosti, môže navrhnúť, že absolvuje kurz a uhradí si ho na vlastné náklady. Môže si vypýtať úlohu aj vtedy, keď ju na pohovore priamo nechcú. Skrátka ukázať viac aktivity ako ostatní.“
Trénujete s klientkami pohovor? Kladiete im nepríjemné otázky?
„Áno. A klienti ich musia trénovať dovtedy, kým neodpovedajú bez trasúceho sa hlasu a s úplným sebavedomím. Tých otázok zas nie je až tak veľa. Päťdesiat, ak použijeme všetku fantáziu, tak povedzme sto a na všetky sa dá odpovedať.“
Čo robiť vtedy, keď je na pohovore žena zahnaná do kúta necitlivou alebo osobnou otázkou?
„Zvyčajne sú to otázky, ktoré sú proti zákonníku práce. Ste vydatá? Máte priateľa? Máte deti? Chcete mať deti? Druhé, tretie a tak ďalej. Žena má samozrejme právo povedať, že toto sa jej pýtať nesmú. To však nemusí byť pozitívne brané zo strany zamestnávateľa.
Skôr odporúčam na tento typ otázky odpovedať protiotázkou: Prečo je to pre vás dôležité? Nevhodné otázky nemusia znamenať nepríjemného potenciálneho šéfa, mohol sa len nevhodne opýtať.
A napokon, sú aj zamestnávatelia, ktorí sú radi, že je žena rodinne stabilná. Žena, ktorá má rodinu, je efektívna. Vie, že z práce musí odísť včas a nemárni čas klebetením v kuchynke.
Ak je však podobných otázok viac, pohovor je nepríjemný a žena už vie, že táto práca by nebola pre ňu dobrá, môže pohovor pokojne aj ukončiť so slovami: Táto pozícia pravdepodobne nie je pre mňa.“
Diskriminované nemusia byť iba matky. Sú aj ženy, ktoré deti nemajú aj napriek tomu, že sú vo veku, kedy sa to od nich očakáva. Ako ich vnímajú zamestnávatelia?
„Je to veľmi dlhé obdobie. Z pohľadu zamestnávateľa trvá asi od 28 do 40. Veľkou chybou je, ak žena sama od seba povie, že najbližšie dva roky deti neplánuje.
Lenže dva roky sú pre zamestnávateľa veľmi krátky čas – vtedy sa väčšina ľudí stihne len zapracovať. Ja preto odporúčam nejako špeciálne sa k tomu nevyjadrovať. Napokon, nikto z nás nevie, čo bude o dva roky.“
Pýta sa niekto na pohovore mužov či majú deti?
„Za pätnásť rokov som sa s tým nestretla, hoci muža rodina ovplyvňuje v podstate rovnako ako ženu. Je však zaujímavé sledovať novú spoločenskú zmenu, teda to, keď sa z rodičovskej dovolenky vracia muž.
Najmä pre staršiu generáciu je takéto správanie zvláštne a ak túto svoju životnú etapu muž dostatočne sebavedomo nepredá, môžu do neho na pohovore nepríjemne vŕtať.
Mužom po rodičovskej dovolenke do životopisu preto odporúčam použiť termín sabbatical, teda dlhšiu pracovnú prestávku a to, že boli na rodičovskej dovolenke otvoriť až v prípade, že sa ich na toto obdobie na pohovore konkrétne pýtajú.“
Dá sa urobiť aj niečo po pohovore?
Dá. Odporúčam poslať ďakovný e-mail, v ktorom sa ešte raz zhrnie to, čo už bolo povedané na pohovore, alebo v ňom vo svoj prospech otočiť nové informácie z pohovoru. Ak bol inzerát koncipovaný tak, že sa hľadá tímový hráč, no na pohovore sa ukáže, že práca je viac určená pre samotného človeka, ktorý sa s tímom stretáva len raz za týždeň, v maile zvýrazním svoje individuálne schopnosti.
Aký je rozdiel medzi platmi mužov a žien?
„To je samozrejme zložitá otázka. Veľa žien pracuje v pomáhajúcich profesiách a v profesiách, kde sú celkovo nižšie mzdy. Ja sa venujem strednému a vyššiemu manažmentu a z mojej skúsenosti si ženy na pohovore často pýtajú výraznejšie nižší plat ako muži.
Preto pred pohovorom odporúčam urobiť si dôkladný prieskum, ako sa pohybujú platy na daných pozíciách a v danom odvetví.“
Vyhľadávajú vás aj klienti, ktorí nevedia, čo presne hľadajú? Ľudia, ktorí sa ocitli na životnej križovatke a nevedia ako ďalej?
„Väčšina klientov ma vyhľadáva práve v tejto život fáze. Prídu a povedia: Som na rázcestí, neviem, čo so sebou. Mnoho ľudí si vraví: Mám tridsať, štyridsať rokov, v tomto veku by som už naozaj mal vedieť, čo chcem robiť, ale ja neviem.
Hneď na začiatku ich upokojím, že je to úplne normálny stav. Nasleduje niekoľko krokov, ktorými im pomáham nájsť ich prácu snov.“
Aké tie kroky sú?
„Vždy začíname tým, že zistíme, aké sú jeho silné a slabé stránky. Sú na to rôzne testy a cvičenia. Samozrejme, ľudia svoje vlastnosti poznajú, no nie vždy úplne presne.
Jedno z tých cvičení napríklad spočíva v tom, že sa pýtajú ľudí aj okolo seba. Rodiny, známych, kolegov. Takže si klient skladá informácie z troch strán. Od seba, od svojho okolia a odo mňa.
Následne si stanovíme kritériá, ktoré jasne zadefinujú päť vecí, ktoré musí mať ideálna práca a bez nich do nej nepôjde. Toto je veľmi dôležité, pretože mnohí ľudia sú hneď po prvej ponuke nadšení, tešia sa, že je o nich záujem a nepremyslene ju vezmú, aj keď nie je ani zďaleka ideálna. O mesiac budú znova cítiť nespokojnosť.“
Je prijateľné, ak práca nespĺňa všetkých päť kritérií, ale povedzme len štyri?
„Mala by spĺňať všetkých päť kritérií. Ide samozrejme aj o to, v akom životnom štádiu sa človek nachádza. Či je zamestnaný alebo nie, či si môže finančne dovoliť čakať na inú pozíciu. Ak súrne potrebuje živiť rodinu, tak je akákoľvek práca dobrá, no minimálne už vie, kam chce v pracovnom živote smerovať.
Moji klienti však zvyčajne nebývajú v hmotnej núdzi. Majú dobrú prácu, ale nebaví ich, je nesmierne stresujúca, alebo ju robia veľmi dlho a potrebujú zmenu.
Mnoho ľudí, ktorí sa ocitli na životnej križovatke alebo trpia vyhorením, majú tendenciu úplne zmeniť prácu. Človek, ktorý pracuje s dátami, chce robiť event manažéra alebo ísť pracovať do neziskovky. Tu naozaj odporúčam veľa času na premyslenie, prečo to chcú.
Pracovať v neziskovke neznamená, že človek bude mať menej práce a dokonca to nie vždy musí znamenať, že ho práca bude viac napĺňať. Často nejde o skutočnú vnútornú pohnútku, ktorá ich vedie do neziskovej organizácie, len o únik.“